Září 2009

vymeniť stráže

29. září 2009 v 16:38 | AD |  written in the stars
Čože? puding bol posledný článok?! dokelu, toľko toho zase bolo. Začala sa škola a domáce "vezenie" už dávno nemám. Práve sme prišli z MSD - Modranské Skautské Dni. (Keď sme si šli zapáliť s babamy tak sme to nazývali vymeniť stráže).
Začali v piatok ale ja a Nath sme prišli až v sobotu. So Soňou sme si dali nakresliť na žily PEACE ako má Lady Gaga a potom sme sa zaregistrovali. Vyšli sme po schodoch do hornej izby (to sme boli u Hrnčíra) a jedna baba sprezývkou KikaNová u nás Telenova mala v taške "muffin" a hneď naňho všetci mali chuť. Nechodila tak sme zakričali s okna: máš kunu v spacáku! (kuny boli totiž všade). Pribehla a hneď čo to má v spacáku a tak sme jej porozprávali. "Máš rada muffiny?" "Nie prečo?" "Je toto tvoja taška?" "Áno" "Tak sa pozri sem z hora..." "To je šiška vy kravy!" "A máš rada šišky?" "Áno!" .. a odišla. Tak sme sa všetky pekne ojebaly. Potom bola veľká pagoda, ( naším pekelníkom bude Lukáš ) a keď oheň pomaly zhasínal, Soňa už musela ísť domov lebo ona povedala že tam nechce spať, a keď už si to rozmyslela bolo neskoro. Ja, Nath a Anča sme išli s ňou ju odprevadiť a ako sme sa vracali tak starší chalani boli v aute a také zahmlené okienka len. Nath si už šla ľahnúť a ja s ňou. No zistila som že sa mi nechce spať tak som skočila za a Ančou a Gabou ktoré zostali ešte dole. Potom sme šli k ohňu a počujeme zrazu koky a prišli Vlado, Ondro, Paťo a Marek. Bavili sme sa s nimi a bolo asi 01:20 a Gaba už hrozne unavená mrmlala ... tak sme povedali že teda ideme. No keď už sme boli pri dverách, sme si to rozmysleli a že ideme ešte za nimi lenže aj oni už odtiaľ odišli a sa nás spýtali či ideme s nimi pozerať film. Išli do tej najzatuchnutejšej miestnosti aká v tom dome bola. Ja som ešte bežala pre spacáky. Ale všetci až na mňa a Vlada už ležali a boli dobre uložení tak som si bežala pre madrac a rýchlo ľahla vedľa Anči. Jediné voľné miesto bolo vedľa mňa. Vlado si doniesol potom nechutné plesnivé paplóny a ja som sa sním delila aj o moje. Ten film čo Paťo pustil som vôbec nevnímala lebo bolo už pol tretej ráno a zaspala som. Ráno mňa a Anču zobudili na pesničku Para- Okná a Dvere. Vstali sme poupratovali a rozlúčili sa. V pondelok po MSD som bola z Nath na blici v BA. A ako sme sa vracali autobusom bol tam jeden chalan v Slabomodrej Pásikavej mikine. A sa mi zapáčil. Ešte v ten deň sme šli do Dancu a som sa pila. A každého koho som poznala som sa pýtala či ho nepozná. Ten víkend malo biť v PK vinobranie. Vinobranie Pezinok: Piatok : A tak sme sa všade pozerali baby kričali jeho meno a ja a Lenhush sme sa povozili ako vždy lebo ja si každý rok sľúbim že sa "kolotoča ani nedotknem". Našťastie Sodi robil na detskej manéži a dal nám pár lístkov. Vinobranie Pezinok: Sobota : Nath bola teda na Morave a ja som do PK išla s Vladom a Sisou od ktorých som sa potom odpojila a bola s Lenkou, Laurou a Dominikou. A zase kolotoče. Išli sme potom na POLEMIC a hlavne aj na pogo, v ktorom Lenka neskôr stratila botu a ja som jej ju našla a bežala za ňou. Lukáš "Zet" ma pozdravil. Lenke som dala botu a bežali sme na bus do Modry. Vinobranie Pezinok: Nedeľa : To som šla na chvíľku so sestrou a jej frajerom. Donútila som ju ísť na lavicu a šli sme domov. Modranské vinobranie bolo horšie/lepšie.

No Vinobranie Modra: Piatok: Peťa a Nath sa chceli strašne rozbiť. Ja som piť nechcela vôbec lebo som sa bála že ho stretnem. A on je taký slušný až je to neuveriteľné. Pár krát okolo nás v piatok prebehol a rozprával sa. Ale náhodou málo a inak sme chodili na kolotoče. Vinobranie Modra: Sobota: ja a Anička ideme raz na breakdance a Nath a Peťa sa vytratia a nechajú nás 2 a pol hodiny samé a to sme potom boli s Vladom H. a Pepom. A nakoniec mi Nath zavolá že majú ešte polku vodky. Prídeme tam a Nath leží vo vlastných grckách celá mimo a zavolajú jej nakoniec sanitku. Keď sa ukľudnili ešte sme bežali na Karpinu. Ako Anička zbadala Lukáša tak mi povedala ideme! vyliezli sme na operadlo lavičky a ja som sa musela niekoho držať tak mi dala ruky na Lukáša a ja som sa ho ešte aj spýtala a dovolil. Anička sa držala Emy ale nakoniec sa vytratila lebo musela ísť domov. Potom som zišla normálne na lavičku vedľa on dolu z lavičky ku Kubovi. Tam tak divne tancovali a potom som zišla aj ja dole. Potom sa baby presunuli na lavičku oproti a vyliezol aj on. Potom sa Ema spýtala či chcem ísť aj ja a ja že no a ma zdvihla a to vyzeralo ako by som ho prenasledovala. Karpina skončila a šlo sa domov. Ja som išla s Vladom a Pepom a som si urobila trapas voči Pepovy 3 krát som mu povedala čau a býval až vo štvrtom podchode. Vinobranie Modra: Nedeľa: Bol asi najlepší deň z vinobrania celkovo. Bola som iba z Aničkou a Vladom D. Chodili sme na kolotoče a z lavice mám modriny na kolenách. Videli sme veľa krát Lukáša :) a proste bolo fajn. Cez dnes som si ešte kúpila tyrkysovú arafadku, moja milovaná farba. A večer som kopla Lukáša Č. medzi nohy. Strašne veľa ľudí z rovnakými menami ... to je IRITUJÚCE.


Vstúpte do KLUBU NARCISOV, berieme všetkých.



Albert Einstein - Nerelatívna Láska

29. září 2009 v 15:28 | AD |  bibliothèque
Sotva si pri plnení úlohy, ktorú jej zverila NKVD, Margarita Konenkovová, agentka Lukas oddaná Sovietskemu zväzu, uvedomovala, čím sa to celé pre ňu skončí. Sotva jej napadlo, ako sa zmení jej život, keď sa zoznámi s Albertom Einsteinom, veľkým fyzikom a súčasne veľmi skromným človekom, ktorý často zo žartu hovorieval, že je "známy akurát svojou bohatou hrivou..." Život sa však zmenil. A zmenil sa tak, že cesty naspäť už nebolo...

Ona

"Margarita bola taká nádherná, až sa mi zdala, že je výtvorom nejakého neznámeho umelca. A tie ruky - nezvyčajne pekné, so štíhlymi, pôvabnými prstami... Také ruky som nikdy nevidel!.." Tieto slová si neskôr do svojho denníka zapíše Margaritin muž, veľký ruský sochár Sergej Konenkov, spomínajúc na prvé stretnutie so svojou budúcou ženou.
Áno, vedela, ako zapôsobiť. Keď Margarita Voroncovová prišla z malého mestečka Sarapul, usadila sa v rodine lekára Ivana Bunina a začala chodiť na právnické kurzy. Tu sa zoznámila s mladým sochárom, ktorý ju uviedol do bohémskeho sveta, kde stretla vtedy už nie najmladšieho Konenkova. Ten sa do nej tak veľmi zaľúbil, že dokonca za ňou šiel do Sarapulu, kde Margaritu "schovali" pred príliš vytrvalým a "starým" ctiteľom. Zrejme im však bolo súdené, aby spoločne kráčali životom, pretože onedlho sa milovaná objavila na prahu sochárovho bytu, aby tam ostala najbližších sedem rokov a stala sa jeho tieňom...
Margarita sa ľahko zapojila do víru spoločenského života hlavného mesta. Manželstvo so Sergejom Konenkovom sa dalo označiť za bezoblačné, čo jej ale vôbec nebránilo, aby si začala románik s takými mužmi ako Sergej Rachmaninov a Fiodor Šaľapin. Prirodzene, manžel všetko veľmi dobre videl. Bol to však nielen talentnovaný sochár, ale aj múdry človek, a tak radšej rozhodol nevenovať "avantúrkam" svojej manželky pozornosť...
Margarita sa zmenila v Amerike, kam Konenkovovci odcestovali v roku 1923, aby sa tam zúčastnili na výstave ruského a sovietskeho umenia v New Yorku. Spočiatku sa počítalo s tým, že pobyt potrvá niekoľko mesiacov, návrat do vlasti sa však uskutočnil až o dvadsať rokov...
V Spojených štátoch manželka "ruského Rodina" (takto Konenkova volali ešte pred revolúciou) odhodila šedivé a fádne moskovské oblečenie a naplno zapadla do štýlu americkej bohémy tých rokov - začala nosiť luxusné šaty, priesvitné strieborné pančuchy a rafinované ozdoby.
Stalo sa módou navštevovať salón Konenkovovcov. Sergej Timofejevič hral na harmonike, vlastnoručne zhotovil vyrezávaný drevený bar. Margarita žiarila v spoločnosti a veľa ráz práve vďaka nej získaval jej muž objednávky od najvplyvnejších ľudí Ameriky. A tak v roku 1935 administratíva Princetonskej univerzity si u Sergeja Konenkova objednala bustu vedca Alberta Einsteina...


On

On mal v tom čase
56 rokov. Stihol sa dva razy oženiť, mať deti a okrem slávy uznávaného vedca získať aj slávu veľkého donchuana...
Jeho prvou manželkou sa stala Srbka Mileva Maričová. Od dvasaťročného Alberta bola o štyri roky strašia. Ako neskôr napísal ich syn Hans-Albert: "Matka bola typická Slovanka s veľmi silnými a vžitými zápornými emóciami. Nikdy neodpúšťala krivdy..."
Mimochodom, ani Einstein sa vo vzťahu k nej nezachoval ako džentlmen. Ešte kým spolu žili ako druh a družka, Mileva otehotnela a odišla rodiť k rodičom do Srbska. Vrátiť sa však musela bez maličkej Lizerl. Einstein bol toho názoru, že nemanželské dieťa uškodí jeho vedeckej kariére - v tom období sa totiž spoločnosť stavala k tomu dosť prísne.
Napriek všetkému sa predsa vzali a mali spolu ešte dvoch, už zákonných synov, no vzťahy medzi manželmi dosť ochladli. Mileva ustavične žiarlila na Alberta, ktorý mal u žien veľký úspech. Neraz sa stalo, že nejaká významná a bohatá dáma prišla za ním na aute a odviezla ho na celý deň. Navyše, jeho manželka bola presvedčená, že Einstein zmaril jej vedeckú kariéru - Mileva bola veľmi nadaná matematička a na univerzitu, kam sa Albert dostal až na druhý raz, ona sa dostala na prvý. S takýmito vecami sa iba ťažko zmierovala, a tak napokon rozišli.
Mileva si však všetko matematicky presne spočítala a pri rozvode sa s Albertom vopred dohodla, že Nobelovu cenu, o ktorej vtedy, prirodzene, ani netušil, dá jej. Einstein slovo dodržal a Mileva cenu dostala...
Po rozchode s manželkou sa Albert porozhliadol okolo seba a prvá, koho zbadal, bola jeho sesternica Elza - žena, ktorá sa snažila vybojovať si vedca priam s nehanebnou vytrvalosťou. Podľa súčasníkov "bola Elza dosť jednoduchá žena, ktorá milovala iba handry, šperky, sladkosti a... Alberta Einsteina!" Samozrejme, spolu s jeho slávou.
Starala sa oňho ako kvočka a žiarlila ako harpya. Milenky jej bratanca ju zaplavovali čokoládou a sladkosťami. Elza sedela doma a tlstla. Pritom ak cestovala, tak iba v prvej triede, pretože bola presvedčená, že len prvá trieda zodpovedá statusu jej manžela.
Sám Einstein bol k luxusu absolútne ľahostajný. Ale iba do roku 1935, kým neprekročil prah ateliéru sovietskeho sochára a nezoznámil sa s jeho ženou Margaritou. Vedec v čase zoznámenia dovŕšil 56 rokov a jeho budúca milovaná - 39...


"Almar"

Často sa hovorí: "Stretli sa a hneď sa jeden do druhého zaľúbili". U Alberta a Margarity to však prebiehalo inak: ich vášeň rástla pomaly a postupne. Ale nič ju už nedokázalo zastaviť.
Einstein v tom čase žil
v Princetone. Sergej Konenkov tam bol iba jedenkrát a následne pokračoval v práci na Einsteinovej buste už bez "originálu". Zato Margarita sa začala v Princetone objavovať stále častejšie a častejšie. A po roku 1936, keď Elza Einsteinová zomrela, pevne zaujala jej miesto vedľa veľkého vedca...
Celé tri roky sa mohli stretávať iba útržkovite, len na niekoľko hodín. Einsteina, ktorý sa do Margarity naozaj vážne zaľúbil, takáto situácia vonkoncom neuspokojovala. A vtedy veľký vedec, ktorý bol zároveň veľkým dobrodruhom, sa odhodlal na veľký podvod.
Napísal Konenkovovi dlhý list, v ktorom mu oznámil, že Margarita vážne ochorela. K listu bolo pripojených niekoľko lekárskych potvrdení, ktoré získal od svojich priateľov-lekárov. Tí vrele "madam Konenkovovej" odporúčali, aby väčšinu času trávila v "priaznivom podnebí Saranac Lake", čo bolo miesto, kde Einstein rád oddychoval. Znepokojený manželkiným stavom, Konenkov ju poslal oddychovať do Saranac Lake. Onedlho tam prišiel aj Einstein...
Teraz mohli zaľúbenci tráviť spolu oveľa viac čas. Izbu, kde bývali, nazývali "hniezdočkom". Veci, ktoré si navzájom darovali, považovali za spoločné a volali ich Almar z prvách písmen obidvoch mien: Albert a Margarita. Bola aj "Almarova prikrývka", aj "Almarovo kreslo", "Almarov hrnček". A ešte Margarita rada umývala vedcovi jeho slávnu hrivu. Keď odišla, Einstein to robil sám iba veľmi ťažko. "Práve som si umyl hlavu, ale bez veľkého úspechu. Chýba mi tvoja zručnosť a precíznosť... Ako mi to tu všetko pripomína teba... Aj naše hniezdočko osirelo..." písal jej v roku 1945, keď sa Konenkovovci už vrátili späť do vlasti...
Samozrejme, muž sa čoskoro dozvedel, že Margaritine vzťahy so slávnym vedcom prekročili rámec priateľstva, a proti svojmu zvyku jej urobil poriadny škandál. Možno si uvedomoval, že jej city k Einsteinovi sú "výnimočnejšie" než v jej predchádzajúcich avantúrach. Ani škandál však Margaritu nezastavil a naďalej sa s Albertom stretávala tesne do jej odchodu do Sovietskeho zväzu...


Láska alebo...?

K odchodu došlo v roku 1945. Niekoľko dní pred rozlúčkou Einstein daroval Margarite zlaté hodinky, ktorú už na konci 20. storočia budu vystavené na aukcii v Sotby´s spolu s ich niekoľkými milostnými listami. Práve tieto listy slúžili ako dôkaz toho, že Margaritu a Alberta spájali nežné city. Pokým korešpondencia nebola objavená, vytváral sa celkom iný dojem...
Margarita pracovala v NKVD, o čom Einstein veľmi dobre vedel. Mnohí ju obviňovali, že využíva svoje styky vo vyššom svete Ameriky na to, aby získala "jadrové tajomstvá" pre ZSSR. Tým viac, že na niektorých fotografiách je zachytená s Robertom Oppenheimerom - "otcom jadrovej bomby".
Einstein o všetkom vedel. Vedel a ľutoval Margaritu. O ZSSR hovoril ako o "jej obhrublej vlasti" a po odchode Konenkovovcov sa v listoch Margarity pýtal, či ju neotravujú jej "bývali zamestnávatelia". To, že títo "zamestnávatelia" nemôžu byť "bývalí", sa americký fyzik sotva mohol dovtípiť.
Ako mohol tak sa snažil jej pomôcť. Dokonca súhlasil stretnúť sa so zástupcom sovietskeho konzula v New Yorku Pavlom Michajlovom, ktorý mal na starosti vedecké styky. Ako sa však neskôr ukázalo, toto stretnutie neprinieslo žiadne plody - Einstein odmietol spolupracovať s NKVD.
...Keď sa Konenkovovci vracali do Sovietskeho zväzu, na Stalinov osobný príkaz bola vyhradená celá loď, aby sa mohli previezť všetky práce Sergeja Timofejeviča. A po návrate do Moskvy sochár dostal k dispozícii ateliér na Gorkého ulici - takéto luxusné podmienky nemal nikto.
Závistlivá "smotánka" okamžite Konenkovovcov zasypala obvineniami - aj pre to, že vojnu "presedeli" v zahraničí, aj pre to, že teraz od vlády dostali príliš veľa. Unavená z týchto útokov, Margarita sa obrátila listom na samotného Beriju s prosbou, aby "ušetril jej rodinu pred týmito neopodstatnenými útokmi s prihliadnutím na jej zásluhy a zásluhy
S. T. Konenkova pre vlasť..." A ak so zásluhami Sergeja Konenkova bolo všetko viac-menej jasné, o Margaretiných zásluhách sa možno iba dovtipovať - spisy o pobyte Konenkovovcov v zahraničí doteraz neboli odtajnené...


Koniec

Bývalí milenci si písali ešte desať rokov, až do Einsteinovej smrti v roku 1955. Vedcove listy boli smutné a dala sa z nich vyčítať depresívnosť.
"... Na rozdiel odo mňa, máš pred sebou možno ešte niekoľko desaťročí pre aktívny život a tvorivosť. Veľa o tebe rozmýšľam a zo srdca si želám, aby si s radosťou a statočne vstúpila do nového života..."
Nový život na seba nedal dlho čakať. Módne šaty a veľkosvetské recepcie odišli do minulosti, Margaritu pohltila práca v domácnosti. Deti s Konenkovom nemali - v mladosti sa príliš bála, že si pokazí svoju skvelú postavu...
Po manželovej smrti v roku 1971 Margarita zostala úplne osamelá. Nikam nevychádzala, vyhýbala sa priateľom a príbuzným, celé týždne dokázala preležať v posteli a veľmi pribrala. Žena, ktorá jej pomáhala v domácnosti, sa svojej pani otvorene vysmievala, kŕmila ju sleďami a čiernym chlebom, náročky kazila veci a kradla šperky...
Osud pripravil bývalej krásavici a očarujúcej žene strašnú smrť: v roku 1980 zomrela na vyčerpanie, jednoducho odmietla prijímať potravu. Nič ju už na tomto svete nedržalo, všetko patrilo minulosti.
V súčasnosti zostala iba vyrazávaná škatulka s dokumentmi a v nej lístok s básňou, ktorú jej nevenoval veľký fyzik, ani nositeľ Nobelovej ceny Albert Einstein, ale jej milovaný muž, jej polovička z "Almara":

Nemôžeš sa vytrhnúť
z rodinného kruhu.
Je to naše
spoločné nešťastie.
Skrz nebo neodvratne
a pravdivo presvitá
naša budúcnosť,
hlava hučí ako úľ,
zoslabli srdce i ruky...
Hovoríš, že ma ľúbiš,
no nie je to tak.
Privolávam na pomoc
Amora,
aby ťa prehovoril byť ku mne milosrdnejšou.

A. E.
Vianoce, 1943


Podľa AiF

ako Aďuška robila puding

8. září 2009 v 12:39 | AD |  written in the stars
V predpise :

1. Dajte si do pohára 1/3 mlieka a rozmiešajte puding
2. Pridajte cukor, 3 veľké lyžice
3. V hrnci zohrejte mlieko 2/3
4. Zlejte dokopy a dlho miešajte až nezhustne a puding je hotový

Ja :

1. Zohriala som prázdny hrniec
2. Po 5 minútach naliala do polky mlieko (prskalo to)
3. Dala tam prášok z pudingu
4. Začala pridávať cukor
5. A potom škoricu = bola z toho iba voda
6. Začal hustnúť
7. Bol hustý
8. Ochutnávam
9. Pridala som soľ
10. Vylievam do WC