ENT : Keď jar roztvorí lístie bukov a ožije v nich miazga,
Keď vetrík chladí čelo a slnko v bystrine sa jagá,
Keď krok je dlhý, dych hlboký a obloha jasná,
Vráť sa! Vráť sa ku mne a povedz, že moja zem je krásna!
ENTKA : Keď jar príde do záhrad a polí a vyráža obilie,
Keď sad ako padnutám snehom celý žiarivo obelie
Keď spŕška a slnko zem osviežia a voňa vyvstaneako zo sna
Ja zostanem a nikam nejdem, lebo moja zem krásna.
ENT : Keď sa leto na svet kladie a zlaté poludnie plynie,
Pod strechou spiacich listov sa sen stromov vinie,
Keď sú lesné siene zelenkasto chladivé a vietor zo západu veje,
Vráť sa ku mne! Povedz, že taká zem nikde nie je!
ENTKA : Keď leto hreje plody na stromoch a bobule hnednú,
Keď slama zlatne, klas sa nalieva a vlasy v slnku blednú,
Keď kvapká med a jablko červenie, hoci vietor zo západu veje,
Zostanem tu pod slnkom, lebo taká zem nikde nie je!
ENT : Keď zima príde a chlad dýchne na vrchy a peň,
Keď padne strom a bezhviezdna noc zhltne podmračený deň,
Keď smrtonostne fúka od východu a zavládne mráz,
Budem ťa hľadať, volať a k tebe vrátim sa zas!
ENTKA : Keď zima príde a spev ustane, keď všetko je radšej dnu,
Keď suchý konár pukne a svetlo i práca ustanú,
Budem ťa hľadať, volať a k tebe sa vrátim zas,
Spolu sa vydáme na cestu, hoci bude treskúci mráz!
OBAJA : Spolu sa vydáme cestou, ktorá vedie na západ,
A ďaleko nájdeme kraj, ktorý bude mať každý rád.