close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Drak

27. dubna 2011 v 20:41 | AD |  fiction/la réalité
Drak je mýtické zviera vyskytujúce sa v mnohých kultúrach a preto predstavy o jeho vzhľade prešli mnohými premenami. V priebehu dejín totiž takmer každá kultúra či civilizácia zaznamenala vlastné príbehy o drakoch.Draci sú v tej či onej podobe známi po celom svete.
Ak je človek ochotný venovať im čas a vynaložiť dostatočné úsilie, aby sa s nimi zoznámil, môžu sa stať dobrými priateľmi, silnými ochrancami a múdrymi učiteľmi. Keďže nežijú v hmotnom rozmere bytia, nemôžu ich vedci lapiť a podrobiť výskumu. Preto sa niektorí ľudia domnievajú, že draci nie sú skutoční a neexistujú. Veda a vedci sa však už toľkokrát zmýlili. Rovnako, ako iné osoby obdarené schopnosťou vnímať nadzmyslové skutočnosti, ani tí, ktorí vnímajú drakov, považujú svoje skúsenosti za nedostupné vedeckému overovaniu. Títo ľudia ovládajú umenie ako preniknúť do astrálnej ríše, ako sa v nej pohybovať, ako získať pomoc a informácie. Preto veľmi dobre vedia aj to, že draci a iné stvorenia skutočne existujú, ich existencia je však iného druhu, než je existencia hmotných predmetov či živočíchov.

Žiaden všeobecný popis drakov neexistuje.
Draci môžu mať jednu, dve, tri alebo až sto hláv. Drakom s najvyšším počtom hláv bol zjavne stohlavý Ládón, naproti tomu čínske draky sú zásadne jednohlavé. V starých spisoch sa uvádza, že draci môžu mať dve, štyri alebo vôbec žiadne nohy, že môžu mať pár krídel či žiadne, že pľujú oheň a telo majú pokryté šupinami. Niektoré draky chrlia oheň, no vyskytujú sa aj zmienky o drakoch ktoré chrlia mrazivý vzduch, kyselinu, či dokonca paru. Dožívajú sa vysokého veku a sú veľmi múdri. Podľa toho, akého prijatia sa dočkajú, sú tieto bytosti buď dobromyseľné alebo násilnícke. O drakoch možno hovoriť ako o svojráznom druhu živočíchov. V rámci dračieho spoločenstva však existuje množstvo podtried, poddruhov a rodov. Dračí druh sa delí na viacero rodov, ktoré žijú v rôznych končinách. Tieto rody možno rozčleniť na ďalšie podskupiny: horských, lesných, morských a vodných, sopečných, veterných, púštnych, búrkových, ohnivých drakov, ako i drakov živlov, svetla, počasia a chaosu. Každý dračí typ je priťahovaný určito farbou a kameňom, ku ktorému prislúcha. Prvá skupina z dračích rodov bola udomácnená v Európe, predovšetkým v severnom Nemecku, Škandinávii a na ostrovoch severného Atlantiku. Tieto draky sa väčšinou vyznačovali mohutným telom a širokými krídlami. V mnohých zdrojoch nájdeme zmienku o štyroch nohách. Vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku žila druhá skupina s odlišnými črtami. Jej zástupcovia boli menší ako draci severu. Podľa ľudových povestí nepresahovali veľkosť koní. Ľuďom sa väčšinou vyhýbali. Tretia skupina pozostáva z bežných, štvornohých a dvojnohých drakov (Wyvernov) a drakov bez nôh (Wormov). Ich domovom bolo Írsko a Britské ostrovy. Štvrtý rod obýval územie Grécka, Malej Ázie, južného Ruska a severnej Afriky. V tejto oblasti to bol druh s väčším počtom hláv. Oba americké svetadiely a austrálsky kontinent boli riedko osídlené drakmi malého vzrastu. Nemali žiadne krídla, no aj napriek tomu sa pohybovali vzduchom - nechali sa unášať vetrom a nadnášať magnetickým poľom zeme. Šiesty rod tvoria orientálni draci, ktorí žili v Číne, západnej Ázii a Indonézii. K ľuďom boli podstatne priateľskejší. Nemali krídla, no bez problémov sa pohybovali vzduchom. Cisárski draci mali päť pazúrov na každej labe, draci nižšej kategórie len tri či štyri. Draci vnímajú inak ako ľudia, aj hlbšie prúdy elementárnych energií. Sú vždy spojení s formami živlov - zemou, ohňom, vzduchom a vodou.

Zvláštny je i spôsob dračieho rozmnožovania, o ktorom nás literatúra informuje veľmi sporadicky, o samotnom dračom párení skoro vôbec. Podľa známej literatúry drak postaví hniezdo, kde znesie vajce (jedno, veľmi zriedka i viac), z ktorého vysedí mláďa, o ktoré sa potom stará. Zvláštne je, že počet hláv nie je dedičný. Stravovacie návyky jednotlivých drakov sú rôzne, existujú draci bylinožraví, ale prevažná väčšina drakov je mäsožravá a niektorí sú aj výhradne ľudožraví.

Draky sú svojou rôznorodosťou a vlastnosťami úplnými unikátmi medzi mytologickými príšerami. Dokázali dokonca nájsť spôsob ako prežiť druhohornú katastrofu. Ich recept spočíval v ich neuveriteľnej prispôsobivosti k okolitému prostrediu. Draky dokázali mutovať do tvarov a farieb, ktoré boli pre život v danom prostredí najvhodnejšie. Prvé zmienky o drakoch pochádzajú už z obdobia staroveku. V Grécku bol drak strážcom zlatého rúna (povesť o Iasonovi a zlatom rúne), v Babylone epos Enuma Eliš, či v Egypte legenda o bohovi Re a hadiom drakovi Apofisovi. Dračie legendy sa však nevyskytujú len v Stredomorí. Nájsť ich môžeme prakticky v celej Európe. Váznamnú úlohu drakov môžeme vystopovať aj v germánskych povestiach. Príbehy o boji Thora s drakom, či boji Siegfrieda s drakom Fafnirom sú výraznou súčasťou škandinávskej mytológie. V stredoveku boli drakychápané ako rovnocenní konkurenti bohov a reprezentovali tak záporné postoje. Draky boli symbolom chaosu, ktorý nebol v súlade s vtedajšou náboženskou tématikou. Mnohí rytiery v stredoveku boli uchvátení silou drakov natoľko, že si ich ako symbol vkladali do erbov.S postupom času prestávali byť draky konkurentami bohov a stávali sa konkurentami ľudí. Kresťanská vierouka v drakoch videla symbol diabla. Kresťanskí rytiery boli vedení k systematickému vybíjaniu dračej populácie. Draky boli hromadne vybíjané z mnohých dôvodov. Okrem z dôvodov náboženských boli vybíjané aj kvôli peniazom, ktoré mohli zarobiť predajom rôznych častí ich tela. Cenená bola hlavne ich koža (magicky odolná), ich zuby a pazúre, dračie šupiny na panciery mali údajne dar odraziť akýkoľvek šíp či oštep.

  • Oheň - Drak je schopný chŕliť oheň, či dym. Predpokladá sa, že pred tým musí zkonzumovať isté množstvo nerastných surovin. Tieto typy draka údajne negatívne reagujú na vodu.
  • Kyselina a toxíny - Táto vlastnosť je vzácna. Podobným spôsobom, ako chŕlenie ohňa asi funguje u drakov aj chŕlenie kyseliny či jedu. V boji je táto vlastnosť skôr nevýhodov, lebo môže dojsť k poškodeniu orgánu, kde sa kyselina či jed nachádza. A to by nebol pre draka veľmi príjemný pocit, keby sa kyselina dostala aj do iných častí tela.
  • Ľad a mráz - Táto vlastnosť sa vyskytuje hlavne u drakoch v severských oblastiach. Tento typ draka chŕli namiesto ohňa sústredený prúd snehu a ľadového dychu vedúceho k zamrznutiu obete.
  • Schopnosť letu - Veľmi významná vlastnosť, ktorá mnohokrát dokázala zachrániť drakovi život. Vačšina drakov požíva pri lete blanité krídla, ale vyskytli sa aj ojedinelé mutácie s perím ( pozri Quetzalcoatl - operený had starých Aztékov).
  • Nevýhody - Jednou z ďaľších osudových vlastností drakov bola láska k blýskavému kovu a drahým kameňom. Táto vlastnosť drakov sa odzrkadľovala v mnohých príbehoch a legendách, kde bol drak strážcom veľkého pokladu.


Na obrázku vidíte dračiu anatómiu od Leoanarda da Vinciho.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama