
Charlie Chaplin, pre ktorého "deň bez smiechu bol premárneným dňom", je považovaný za jedného z najväčších filmových tvorcov všetkých dôb. Napriek svojej tvorivej schopnosti vyjadroval lakonicky: "Všetko, čo potrebujem k natočeniu komédie, je park, policajt a krásna žena." Jeho filmy boli a stále sú populárne po celom svete, rozumejú im všetky generácie a všetky národy. Tulák Charlie predstavuje pozitívnu silu života v inak chaotickom svete, v ktorom zostáva stále rovnaký a nezkazený. Všetky Chaplinové filmy balansujú na hranici medzi smiechom a plačom, tragikou a komikou, spoločenskou kritikou a sentimentom.
Sir Charles Spencer Chaplin jr., herec, režisér, hudobný skladateľ a najslávnejší komik všetkých dôb, sa narodil v Londýne ako syn chudých hercov z predmestia. Otec Charles rodinu záhy opustil a tak malý Charlie už od piatich rokov vystupoval z duševne chorou matkou (za ktorú zaskakoval, keď jej pri speve vynechal hlas) a starším bratom Sydem v vaudevillu a v kabaretoch ako imitátor, akrobat a hudobní klaun. Matka trpela schizofréniou a spoločne žili vo veľmi nízkych pomeroch, z čoho zrejme pramenilo neskoršie Chaplinovo silné sociálne cítenie. Od roku 1908 bol členom pantomimickej spoločnosti Freda Karnoa, kde pôsobil aj Stan Laurel. Pri zájazde do USA si ho všimol priekopník americkej grotesky Mack Sennett a v roku 1913 ho angažoval do svojej filmovej spoločnosti Keystone. Behom roku 1914 tu natočil neuveriteľných tridsaťpäť krátkych grotesiek, z nich len jediná sa nedochovala. Po prvýkrát sa na striebornom plátne objavil vo filmu Chaplin si vyrába na živobytie (1914). V týchto ranných groteskách hral obvykle mazaných podvodníkov a zvodcov. Ako tulák Charlie sa objavil hneď vo svojom druhom filmu Chaplin v zábavnom parku (1914). Neskôr sa objavili Chaplinovi imitátori ako komik Billy West alebo Harold Lloyd so svojou postavičkou Lonesome Lukea. Taktiež sa traduje historka o tom, že sám Chaplin sa inkognito zúčastnil súťaže o svojho najlepšieho dvojníka.
Večného tuláka s fúzmi, klobúku, v obnosených šatách a padajúcich nohaviciach, z paličkou, v zničených botách a zo smiešnou chôdzou v plnej kráse stvárnil až vo filme Chaplin tulákom (1915). To bolo ale už po rozchode so Sennettovým štúdiom, kde natočil v roku 1915 pätnásť filmov pre spoločnosť Essanay. Kvôli producentským nezhodám prešiel v roku 1916 k spoločnosti Mutual, pre ktorú vytvoril ďalších dvanásť filmov. Napríklad Chaplin strážcom verejného poriadku (1917), Chaplin vysťahovalcom (1917) a Chaplin trestancom na úteku (1917). Tu mal po prvýkrát úplnú voľnosť vo voľbe námetov svojich grotesiek a neskôr označil toto obdobie za najšťastnejší vo svojej kariére. Po prvýkrát sa tu v jeho filmochch objavujú sociálne a sentimentálne ladené motívy. Vo filmoch pre Mutual mu zdatne sekundujú herecký partneri Eric Campbell a krehká Edna Purviance. Potom pracoval nejakú dobu vo vlastných ateliéroch pre First National. Natáčal stredometrážne komédie, ktoré mu získali celosvetovú popularitu. Boli to dojímavé tragikomédie Psí Život (1918), Dobrý vojak Chaplin (1918), Pútnik (1923) a celovečerný debut KID (1921) s Jackie Cooganem v roli odloženého chlapca.
V roku 1919 už bol natoľko slávny, že si mohol dovoliť spolu s Douglasem Fairbanksem, Mary Pickfordovou a D. W. Griffithem založiť vlastné štúdio United Artists, pre ktoré režíroval a produkoval drámu Dáma z Paríža (1923). Nasledoval dodnes možno najslávnejší Chaplinov film, zlatokopecká melodráma z Aljašky Zlaté Opojenie (1925). V roku 1929 obdržal hneď pri prvom udeľovaní Oscarov zvláštnu cenu za "všestrannosť a genialitu v napísaní, hereckom výkone, réžii a produkcii" komédie Cirkus (1928). V ďalšej dojímavej melodráme o láske tuláka a slepej kvetinárky Svetlá Veľkomesta (1931) sa Chaplin ešte odmietol podriadiť všeobecne prijímanom zvukovom formáte a natočil tak svoje ďalšie nemé veľdielo iba z hudobným doprovodom. Ani v sociálnej satire Moderná Doba (1936) Chaplinov továrenskí pracovník ešte nehovorí. Týmto filmom sa navždy rozlúčil nie len s nemou érou ale taktiež so svojím večným tulákom Charliem, ktorého kedysi stvoril a ktorého dodnes pozná celý svet. Keď Chaplin po prvýkrát prehovoril, stálo to za to. V protifašistickej satire Diktátor (1940), nominovanej na tri Oscary, skvelo parodoval Adolfa Hitlera a jeho plamenné prehovory a zároveň stvárnil nešikovného židovského holiča.
V čiernej komédii na námet Orsona Wellese Pán Verdoux (1947) stvárnil svadobného podvodníka, ktorý vraždí bohaté ženy. Oscara za hudbu (samozrejme až v roku 1973, pretože až vtedy mal film premiéru v LA) dostal Chaplin za Svetlá Rámp (1952), kde si zahral starnúceho hudobného klauna, zaspomínal na svoju mladosť a zložil tak poctu kabaretom a music-hallom, v ktorých kedysi začínal.
Vôli protiamerickej činnosti (Chaplin nikdy nepožiadal o americké občianstvo) a ľavicovým názorom mu bol strpčovaný pobyt v USA. Okrem toho mal problémy s platením daní, a tak sa v roku 1952, kedy mu bol znemožnený návrat do USA z londýnskej premiéry Svetiel rámp, rozhodol usadiť vo Švajčiarsku. Éru Mccarthismu kritizuje vo filmu Král v New Yorku (1957). Hraběnka z Hongkongu 1966) s Marlonem Brandem a Sophií Lorenovou je jeho posledným a jediným farebným filmom (zároveň je označovaný ako jeho jediný prepadák), v ktorom samozrejme už sám nehral. Od roku 1969 eště skomponoval novú
Vôli protiamerickej činnosti (Chaplin nikdy nepožiadal o americké občianstvo) a ľavicovým názorom mu bol strpčovaný pobyt v USA. Okrem toho mal problémy s platením daní, a tak sa v roku 1952, kedy mu bol znemožnený návrat do USA z londýnskej premiéry Svetiel rámp, rozhodol usadiť vo Švajčiarsku. Éru Mccarthismu kritizuje vo filmu Král v New Yorku (1957). Hraběnka z Hongkongu 1966) s Marlonem Brandem a Sophií Lorenovou je jeho posledným a jediným farebným filmom (zároveň je označovaný ako jeho jediný prepadák), v ktorom samozrejme už sám nehral. Od roku 1969 eště skomponoval novú
hudbu pre niekoľko svojich nemých filmov (Kid, Cirkus).
V roku 1964 vydal svoje dlho očakávané pamäti Môj životopis. V roku 1972 dostal Oscara za celoživotné dielo a vyslúžil si päť minútové ovácie v stoji, najdlhšie v histórii predávania cien Akadémie. Roku 1975 bol britskou kráľovnou povýšený do šľachtického stavu. V roku 1992 natočil Richard Attenborough životopisný film CHAPLIN (1992) s Robertem Downeyem jr. v hlavnej roli a Geraldine Chaplinovou v roli Chaplinovy matky a teda vlastnej babičky.
V roku 1964 vydal svoje dlho očakávané pamäti Môj životopis. V roku 1972 dostal Oscara za celoživotné dielo a vyslúžil si päť minútové ovácie v stoji, najdlhšie v histórii predávania cien Akadémie. Roku 1975 bol britskou kráľovnou povýšený do šľachtického stavu. V roku 1992 natočil Richard Attenborough životopisný film CHAPLIN (1992) s Robertem Downeyem jr. v hlavnej roli a Geraldine Chaplinovou v roli Chaplinovy matky a teda vlastnej babičky.