A leje, leje a leje. Dnes sme sa fotili, posledný krát. Hlavne, že naša triedna chýbala, skvelé naozaj. No, napriek tomu sa teším na fotky, very much. Bola som rada že pri fotení sme my baby boli zase také, aké sme bývali. Zajtra je oslava narodenín Veve. Kuk nižšie :)
Veve mala teda oslavu. Bola celkom fajn, poväčšine sme sa ja Kristen a Radka hrali s barbie. Strašne sa mi chcelo proste a Peťuška tam mala domček pre barbie z detstva a podobne. Kristen vie o Oukejovi a niekedy keď bola zápletka tak som vždy povedala kenovi všetko a ešte mu aj vlepila. Bože, škoda že som to nikdy nedokázala aj naozaj. Nakoniec som kena obesila. Mám aj video. Celí večer som mala aj svoju vražednú náladu. Baby boli medzitým na chatroulette a ja som tam nešla lebo sa necítim dostatočne atraktívna so svojím zostrihom vlasov na chlapca. Koncom leta (aj skôr) už budú dlhé tak počkám a chatroulette bude až potom. (Zajtra ideme konečne do tej Zoo do Zlína, teším sa ale to že si tam nemôžem chodiť ako chcem je teda dobrá pičovina. Hlavne že budem môcť fotografovať.)
V Zoo bolo tak nejak, ok. Nestihla som vtedy dopísať vyššie uvedené a teraz sme tam teda už boli. Zoo bola fakt pekná ale zvieratá nič moc. Nedalo sa dobre fotiť, boli dosť často schované ale sloník je perfektne odfotený, viete prečo? "kdyby ten slon chtěl, mohl si vás podat". To mi povedal ujo čo sa staral o zvieratá keď som trochu preliezla ku slonom. Neviem, nemyslím si že slon by mi dokázal niečo urobiť ale budiž, zvieratá sú nevyspytateľné, môžu sa zľaknúť aj zalesknutia náušnice. Bolo tam krásne počasie ale cestou naspäť sme zistili že na Slovensku pršalo a celé Budmerice, Častá, Doľany a hlavne Píla boli z toho dažďa pod vodou. Neviem či aj Štefánová, asi áno a Modra len trošičku. Teraz už je všetko v pohode ale bolo to naozaj zlé, bralo to cestu, zastávka zmizla, tá voda bola proste po pás cez celú ulicu a išla prúdom, vlnou hnala sa. Brala aj autá a jedno (z fotky) úplne zničila. Zajtra musím ísť na rodinnú oslavu a v pondelok (na svoje narodeniny) som mala ísť do Prague ale nemôžem lebo je písomka z matiky a je posledná a povedala že ten kto nepríde má hneď za5 a ak to niekto dá na5 tak zhoršuje o stupeň známku a komu vychádza na4 tak píše reparát, čiže by to dala mne! ako, mám tam 3,3,4,5 a ja sa hrozne bojím! Ja sa neviem sústrediť, som roztržitá, citovo labilná, nervovo rozpoložená! To mi vraví stále dookola môj spolusediaci, nepozná ma ale keď má niekto blbé reči tak si vždy tak povzdychnem a potom už si hneď myslí že som stále naštvaná a urazená ale proste nie som, naštve ma to keď sa ma to niekto opýta! Si urazená? Si naštvaná? Ja do puče nie som! Som zničená! Dnes sme boli v kine na The Hanghoover 2 (vo štvorici po opici 2). To bola ale strašná blbosť. Ani jednotka sa mi nepáčila a dvojka bola v podstate komerčná. Ani Bradley Cooper to tam nakoniec nezachránil moc. Boli sme ja, Peťa, Veve a Vincent. Bolo such a fun a cestou domou v buse sme sa začali niečo baviť (ja a Vinco) o mojich snoch. A začalo peklo... že nemyslím na to zlé, že niečo nemusí výjsť, že čo ak sa stanie niečo s čím som nikdy nerátala. Potom sme si sadli pred bytovku Veve a všetky baby šli hore (prišli za nami na zastávku Kika, Luča a Vladis) no a ja, Vinco a Vlado sme ostali dolu a ja že Vinca kopnem do 5tich min a Vlado začal stopovať a ja že čo, proste som vedela že nemám šancu, skúšala som to a naháňala som ho. Po 2minútach som to vzadala a sadla si na zem. Po nejakých sekundách som sa postavila a skúšala to znovu a znovu ale nechytila som ho. A Vinco povedal že som nedokázala to čo som chcela a povedala. Že musím byť opatrná a realizovať svoje sny už teraz, že som viacej zasnená než zamyslená a že zasnený ľudia nemyslia na to že by to nevyšlo a zamyslený to berú do úvahy. JA VIEM ŽE MÁ PRAVDU. Musela som ísť domov a cestou som sa proste rozplakala. Doma to bol húf sĺz. Nezvládla som to.... no potom som šla ešte za babami vonka. . "Si iná, taká že neviem čo od teba môžem čakať! ...že proste si sama sebou, nenecháš si nič hovoriť a tak. Proste neviem ti to ani povedať... ale väčšina ľudí si je podobných... ale proste nepoznám človeka podobného tebe!"
Vždy som chcela byť iná, ale dnešok ma zabil. To povedal vinsent ...
Veve mala teda oslavu. Bola celkom fajn, poväčšine sme sa ja Kristen a Radka hrali s barbie. Strašne sa mi chcelo proste a Peťuška tam mala domček pre barbie z detstva a podobne. Kristen vie o Oukejovi a niekedy keď bola zápletka tak som vždy povedala kenovi všetko a ešte mu aj vlepila. Bože, škoda že som to nikdy nedokázala aj naozaj. Nakoniec som kena obesila. Mám aj video. Celí večer som mala aj svoju vražednú náladu. Baby boli medzitým na chatroulette a ja som tam nešla lebo sa necítim dostatočne atraktívna so svojím zostrihom vlasov na chlapca. Koncom leta (aj skôr) už budú dlhé tak počkám a chatroulette bude až potom. (Zajtra ideme konečne do tej Zoo do Zlína, teším sa ale to že si tam nemôžem chodiť ako chcem je teda dobrá pičovina. Hlavne že budem môcť fotografovať.)
V Zoo bolo tak nejak, ok. Nestihla som vtedy dopísať vyššie uvedené a teraz sme tam teda už boli. Zoo bola fakt pekná ale zvieratá nič moc. Nedalo sa dobre fotiť, boli dosť často schované ale sloník je perfektne odfotený, viete prečo? "kdyby ten slon chtěl, mohl si vás podat". To mi povedal ujo čo sa staral o zvieratá keď som trochu preliezla ku slonom. Neviem, nemyslím si že slon by mi dokázal niečo urobiť ale budiž, zvieratá sú nevyspytateľné, môžu sa zľaknúť aj zalesknutia náušnice. Bolo tam krásne počasie ale cestou naspäť sme zistili že na Slovensku pršalo a celé Budmerice, Častá, Doľany a hlavne Píla boli z toho dažďa pod vodou. Neviem či aj Štefánová, asi áno a Modra len trošičku. Teraz už je všetko v pohode ale bolo to naozaj zlé, bralo to cestu, zastávka zmizla, tá voda bola proste po pás cez celú ulicu a išla prúdom, vlnou hnala sa. Brala aj autá a jedno (z fotky) úplne zničila. Zajtra musím ísť na rodinnú oslavu a v pondelok (na svoje narodeniny) som mala ísť do Prague ale nemôžem lebo je písomka z matiky a je posledná a povedala že ten kto nepríde má hneď za5 a ak to niekto dá na5 tak zhoršuje o stupeň známku a komu vychádza na4 tak píše reparát, čiže by to dala mne! ako, mám tam 3,3,4,5 a ja sa hrozne bojím! Ja sa neviem sústrediť, som roztržitá, citovo labilná, nervovo rozpoložená! To mi vraví stále dookola môj spolusediaci, nepozná ma ale keď má niekto blbé reči tak si vždy tak povzdychnem a potom už si hneď myslí že som stále naštvaná a urazená ale proste nie som, naštve ma to keď sa ma to niekto opýta! Si urazená? Si naštvaná? Ja do puče nie som! Som zničená! Dnes sme boli v kine na The Hanghoover 2 (vo štvorici po opici 2). To bola ale strašná blbosť. Ani jednotka sa mi nepáčila a dvojka bola v podstate komerčná. Ani Bradley Cooper to tam nakoniec nezachránil moc. Boli sme ja, Peťa, Veve a Vincent. Bolo such a fun a cestou domou v buse sme sa začali niečo baviť (ja a Vinco) o mojich snoch. A začalo peklo... že nemyslím na to zlé, že niečo nemusí výjsť, že čo ak sa stanie niečo s čím som nikdy nerátala. Potom sme si sadli pred bytovku Veve a všetky baby šli hore (prišli za nami na zastávku Kika, Luča a Vladis) no a ja, Vinco a Vlado sme ostali dolu a ja že Vinca kopnem do 5tich min a Vlado začal stopovať a ja že čo, proste som vedela že nemám šancu, skúšala som to a naháňala som ho. Po 2minútach som to vzadala a sadla si na zem. Po nejakých sekundách som sa postavila a skúšala to znovu a znovu ale nechytila som ho. A Vinco povedal že som nedokázala to čo som chcela a povedala. Že musím byť opatrná a realizovať svoje sny už teraz, že som viacej zasnená než zamyslená a že zasnený ľudia nemyslia na to že by to nevyšlo a zamyslený to berú do úvahy. JA VIEM ŽE MÁ PRAVDU. Musela som ísť domov a cestou som sa proste rozplakala. Doma to bol húf sĺz. Nezvládla som to.... no potom som šla ešte za babami vonka. . "Si iná, taká že neviem čo od teba môžem čakať! ...že proste si sama sebou, nenecháš si nič hovoriť a tak. Proste neviem ti to ani povedať... ale väčšina ľudí si je podobných... ale proste nepoznám človeka podobného tebe!"
Vždy som chcela byť iná, ale dnešok ma zabil. To povedal vinsent ...
Chcem byť s ním, chcem cítiť jeho pery na mojich, chcem od neho počuť že ma ľúbi, že to s ňou bola chyba, aby prosil o odpustenie a objal ma a nikdy nepustil. A že aj napriek tomu ako ho ľúbim ja, ho pošlem do riti za tú skurvenú bolesť ktorú som prežívala štyri mesiace non-stop. Prečo ja musím byť človek ktorý verí v zázraky? Niekedy je to tak veľmi hlúpe. Keď on zas začal s tými vábivými slovami. Tými, ktoré chcem tak počuť a tak veľmi odpovedať kladne. No pritom musím stále trieskať do niečoho aby som odpovedala jedine záporne. Keď on napíše skončíme v posteli, ja nemôžem napísať dobre, hneď teraz! Musím odpovedať, hej, každý vo svojej... a zabíja ma predstava že každý vo svojej. Už asi 12x som si prešla rukami po tvári ako keby.... tisícpäťstoštyridsiatadeviata slza sa práve spustila. A ďalšia a ďalšia a ďalšia a ďalšia. Ono to bolo za mnou, prisahám. Občas som si naňho spomenula za ten mesiac čo som ho nevidela a ledva sme si písali, to áno ale ako som mu v nedeľu napísala tak ma to zožiera! A v utorok a v stredu to isté! Chcem ísť preč...
Potrebujem sním byť! Včera predpokladám išiel od frajerky.
- Hej áno išiel, sex bez gumy, jasné napíš mi to, si v strese, bábo na krku, no kto by to nechcel? V osemnástke? Možno ho nebude mať, ale bodaj by, aspoň by spolu ostali do konca života ako písal že v to verí. Ďalší zničený život, yeah.
Ale zrazu, neviem ako to je možné... prešiel ma smútok. Mám pocit že ho nechcem, zas, cítim sa skvelo.
